Lisabon | Protugalsko

Lisabon | Protugalsko

Lisabon je hlavné mesto Portugalska. Platí sa tu eurom, miestnym jazykom je portugalčina, ale dohovoriť sa po anglicky nie je problém. Mesto má svoje veľké medzinárodné letisko a rozumný systém mestskej a prímestskej hromadnej dopravy, vrátane metra. Podnebie je subtropické, podobné taliansku, ale v noci (i v lete) majte po ruke mikinu. Cez deň ale slniečko vie pekne páliť a schovať sa do klimatizovanej miestnosti je vcelku rozumný nápad. Prečo by ale niekto mal do Portugalska vôbec jazdiť? Je to zaujímavá krajina a je tu veľa vecí k videniu. Z Prahy sem lietajú priame spoje. Doteraz to tu neobjavili hordy turistov, teda nie že by tu turisti neboli, ale prsiach to tu ešte turizmus nepokazil. Ceny sú tu vcelku rozumné, podobné tým našim. A hlavne je to sympatická krajina, nikto si tu na nič nehrá, nikto sa na Vás nebude pozerať z vrchu len preto, že ste Česi.

doprava

 

Najskôr sem dorazíte letecky a budete sa snažiť dostať do mesta. Do polnoci jazdia priamo z letiska metro. Taxi by som sa vyhol, má povesť podobnú ako v Prahe. Na metro a zvyšok MHD vám stačí jedna čarovná kartička – Viva Viagem. Nie, papierová alternatíva nie je! Viva Viagem je podobné Oyster Card v Londýne (ale nie je to tak šikovné). Zaplatíte za ňou 0.50EUR (nevratná záloha), vydá vám ju ktorýkoľvek automat na lístky. Pozor, nie je to však lístok sama o sebe, tú musíte na Viva Viagem ešte len nahrať! Možností máte niekoľko – jedna jazda za 1.40EUR, 24h lístok (pohyblivá, to jest od momentu prvého použitia) 6EUR a Kreditový lístok (zapping). Na kreditový lístok si nahráte koľko eur uznáte za vhodné (ale pozor, nikdy už je nedostanete späť) a potom sa vám proste z kreditu odpočíta za každú jazdu metrom 1.25EUR (u autobusov to môže byť inak). Navyše za dobitie kreditu dostanete malý (a mizivý) bonus kredit. Osobne mi prišlo najrozumnejšie používať kreditový cestovný lístok a dobíjať podľa potreby po 5EUR. Pred odchodom z Lisabonu to už stačí len vyskúmať tak, aby na cestovnom lístku nezostalo viac než pár centov. Viva Viagem Vám poslúži aj pri jazde električkou, napríklad na vyhlásené turisticky-vyhliadkové linke 28 (niečo ako 22 v Prahe, ale lepšie a vyhlásené, takže ak s ňou nepôjdete, tak ste ani do Lisabonu nemuseli ?). Rovnaká kartička sa používa aj na prímestské vlaky – napríklad do Sintry a Cascais. Ale pozor – na jednej kartičke môže byť len jeden druh lístka! Takže kým nevyjezdíte kredit / jednojízdovky alebo nevyprší celodenný lístok, tak si na vlak proste musíte kúpiť novú. Nevešajte hlavu, každý sme tak dopadli. Proste jedna Viva Viagem po Lisabone a druhá na výlety do okolia. Viac informácií nájdete priamo na stránkach lisabonského MHD: http://www.metrolisboa.pt/eng/

ubytovanie

 

Ako som už spomenul, doteraz tu turizmus nevyhnal ceny do závratných výšin a tak tu možno zohnať rozumné ubytovanie aj blízko centra. Asi by som si priamo nevybral okolí Baixa, pretože je tu dosť rušno. My sme bývali blízko Martim Moniz a kvalita ubytovania bola za tú cenu naozaj dobrá a od centra pár minút chôdze. Je poznať, že sa tu prenajímatelia snaží o pohodlie hostí, nás hneď po príchode vyzdvihol dotyčný na stanici metra, doviedol až do apartmánu a ešte nad mapou vysvetlil rôzne tipy kam sa pozrieť.

Pohyb po meste

 

Lisabon je údajne mesto na 7 kopcoch, rovnako ako napríklad Bergen alebo Rím. V praxi to znamená, že akákoľvek vaše vychádzka po meste bude pozostávať z toho, že buď idete hore alebo dolu. Uličky sú najmä pod Castelo de São Jorge veľmi úzke a plné schodov, takže ak máte pohybové ťažkosti, veľmi si to tu neužijete. Nie je to moc vhodné ani pre cyklistov, kombinácia strmých kopcov, električiek a áut je brutálny. Na pojazdy autom radšej zabudnite, rovnako by sa Vám tu ani GPSka nechytila (to síce nemôžem povedať na 100%, ale mám dôvodné podozrenie). Najlepšie je chodiť pešo, alebo používať MHD.

Castelo de São Jorge

 

Alebo ak hrad Sv. Jiřího, je optická dominanta mesta. Tento krásny stredoveký hrad nemôžete prehliadnuť, stojí na kopci priamo nad centrom. Našli by ste tu pozostatky ešte po Feničanov, kartáginských, Rimanoch a neskôr i Maura. Hrad pôvodne slúžil ako citadela chrániaci mesto. Portugalci ho potom v priebehu reconquisty zabrali a ďalej rozšírili. Je odtiaľ impozantný výhľad na mesto, môžete sa prejsť po hradbách alebo navštíviť múzeum v areáli. Vstupenka platí pre celý areál. Určite odporúčam romantickú záhradu, je plná pekných zákutí (k fotenie ako stvorených) a najmä pary tento výhľad na pamiatky iste ocenia. Vstupné pre dospelého je 8.5 EUR, pre študenta 5 EUR.

Parque das Nações a Oceanárium

 

Ako sa sem dostať: metrom na stanicu Oriente Parque das Nações (zjednodušená výslovnosť: parki DAS Nasos) je od konania Expa v roku 1998 areálom plným modernej architektúry, s priľahlým komerčným centrom a miestom pre odpočinok. S tým odpočinkom si nie som až tak istý, pretože je tu celkom veľa kamenné plochy, ktorá sa v lete nechutne rozpaľuje a človek je rád, keď zmizne pod stromami na promenáde. Každopádne stojí za to sa sem pozrieť. Minimálne uvidíte najdlhší most v Európe – most Vasco da Gama (čítaj cca ako Vašek da Gama

múzeum Azulejos

 

Určite sa čudujete, čo sú Azulejos. Možno ste si všimli, že v niektorých krajinách (napr. Tunisku), milujú maľovanie dlaždíc. Maurovia túto kultúru priniesli aj do Portugalska a tu sa potom ďalej rozvíjala. Povedal by som, že portugalské Azulejos sú vrcholom tejto výtvarné tendencie. A Portugalci ich milujú, sú na všetkých domoch, uliciach, staniciach, nájdete ich v interiéroch, na lavičkách, kúpite je aj ako suvenír. Azul znamená portugalsky modrý … ale to s tým vôbec nesúvisí. V skutočnosti názov pochádza z arabského az-zulayj, čo by sa dalo preložiť ako naleštený kamienok. Budete tu asi aj nejaká súvislosť s mozaikami. A preto, je múzeum Azulejos dôležité navštíviť! Teda aspoň ja si to myslím ? Dostanete sa tam ale z centra pekne blbo. Najlepšie je vziať autobus z námestia Roxio. Pozor, až sa budete vracať späť, tak zastávku v opačnom smere budete márne hľadať. Musíte ešte popojít (smerom k rieke) pozdĺž parkovisko Lidli, než nájdete správnu zastávku.

jedlo

 

Typicky portugalskej jedlo je pre mňa trochu tajomný pojem. Iste, nájdete tu typické veci ako Francesina, alebo iné ich brutálny kombinácie mäsa, hranoliek a minima zeleniny. Potom tiež morské plody a pod. V obchodoch často môžete kúpiť sušenú tresku, hľadajte ju po čuchu. Ale vyložene Portugalskou kuchyni ozkoušíte párkrát a nabudúce si potom radšej dáte niečo, po čom sa budete môcť ešte hýbať. Ohľadom zákuskov, to už je iná. Rozhodne odporúčam Pastel de Nata. Áno, originálom je v skutočnosti Pastéis de Belém, ktorý získate jedine v jednom podniku v štvrti Belém. Ale je to rovnaká story ako sa Sachr Torto, len ešte oveľa viac v prospech plagiátov. Skrátene povedané, vyberte si sympaticky vyzerajúci Pastelaria (paštilaria), ktorá síce nerobí pastelky, ale zákusky, sadnite, dajte kávu a zákusok a máte pohodu. Mimochodom, Portugalci majú kafe rovnako brutálne ako jedlo. My sme urobili jednu takú chybička. Teda, urobili sme ich viac, ale všetky sa týkali uposlúchnutie rád tlačeného sprievodcu v slovenčine, ktorý ale napísal akýsi Nemec. Neviem teda aké majú chute Nemci, ale my sme zašli do Confeitaria Nacional na Praça da Figueira a tešili sa na údajné vyhlásené zákusky. Mali nás varovať tie plastové kvety nad schodiskom, ale my to zanedbali. Obsluha bola hrozná, pomalá a neprofesionálne (napr. Všetky zákusky tresol čašník predo mňa, bez ohľadu na ostatné spolustolujúcim, doniesol jednu vidličku a druhú do doby zaplatenia nebol schopný priniesť; pri platení potom samozrejme suverénne posunul účtenku nie mňa, ale môjmu drahému dámskemu sprievode …). Aby som bol fér, nebudem hodnotiť všetko čo tu vyrábajú, ale len to, čo som si objednal a ochutnal. Pastel de Nata zmršili, pretože ho nastavili akýmsi pudingom namiesto správneho vajíčkového krému. Čokoládové hniezdo by ani pes nežral, ako bolo nastavené nejakým tukom typu Hera. V živote som nedojedol zákusok len dvakrát. Prvýkrát v jednej mizernej cukrárni v Českých Budějoviciach a po druhej tu. A s láskou som spomínal na České Budějovice. Tie ostatné zákusky boli v rozmedzí och a ako-tak. Skôr ako polotovary nášho vianočného pečiva, než sa to natrie marmeládou. Aby som dokončil pointu, onen sprievodca nás taky poslal do lahôdkového obchodu v Rua Dom Antão de Almada. Malo to veľkosť koloniálu a obsluha tu bola pri pulte – čo samozrejme dá rozum, keď si chcem ešte len vybrať nejakú tú fajčiarsku delikatesu z Portugalska. Keď sme vzali do ruky jednu krabičku s čajom z Azor, tak sa ukázalo, že je už rok expirovaný. Tak sme zase škatuľku vrátili a šli inam. Nakoniec sme nejaké špeciality našli na Rua Garrett.

Električka 28 a Cemitério dos Prazeres

 

Už som spomínal, že povinnosťou každého turistov v Lisabone je ísť električkou 28. Osobne odporúčam ísť z konečnej na konečnú. Tá “prvý” konečná je na námestí Martim Moniz. Neprehliadnete to, stačí sa len pozrieť, kde už stoja turisti front … Tak si tam postavte taky, jazdí to celkom dosť často. Ale lepšie je vyjsť skoro ráno. Električka Vás povozí superúzkými uličkami, kam sa tak tak vojde. V opačnom smere musia jazdiť zase inými uličkami, dve koľaje sa jednoducho nezmestia. A pôjdete do kopca, z kopca, do kopca, … proste Lisabon! Môže sa Vám stať, že 28 skončí na stanici Estrella. Ale to je zrada, správna konečná je Cemitério dos Prazeres. Kdyžtak vystúpte a priblížite ten zvyšok buď ďalší 28 alebo inú električkou (konečná stanica je vždy na električke napísaná). Čo je Cemitério dos Prazeres? Monumentálne cintorín, ktorý musíte vidieť! Hrobky sú tu skoro ako malé domy, človek by povedal, že aj lepší ako ledaccos, čo človek videl v centre. A sú to naozaj umelecké diela, nejedná sa len o nejaký môj morbídne výstrelok. Cintorín je naozaj veľký a zaujímavý, odporúčam!